reklama

Ako študent príde o sen...

Slovo škola by malo v študentovi evokovať hrôzu, odpor alebo pobúrenie nad tým že do nej musí chodiť aj keď sa mu veľmi nechce. Každý vie že študent strednej školy vie vždy vymyslieť lepšie trávenie času ako v škole. Postupom času sa však z dieťaťa stane dospelý, alebo ako zvyknú postarší tvrdiť iba polo dospelý aby neboli zahanbené ich znalosti a zdatnosti takými mladými ľuďmi. Vysoké školy sú aj preto dobrovoľné, je to vzdelanie navyše a študent sa sám rozhodne či má záujem alebo nie Múdrejší dospelí človek sa rozhodne za. Preto by mala vysoká škola vzbudzovať rešpekt a lákať svojich potencionálnych študentov na vynikajúce učebné programy a nie na dochádzajúce dobré meno ako to robí jedna nemenovaná bývalá univerzita na Dolnozemskej ceste 1. A preto je tu príbeh o študentovi ktorý sa popálil a dôveroval hmlistým a neistím sľubom a pretvárke.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)
Obrázok blogu

Študent strednej školy pred maturitou sa rozhoduje nad tým ktorú vysokú školu si vybrať. V ponuke je množstvo dobrých aj horších škôl. Všetky sa ale zdajú byť seriózne. Pre viac informácii navštívi študent deň otvorených dverí jednej vysokej školy ktorá ho zaujala na Dolnozemskej ceste 1.

S hlavou plnou snov a elánu si vypočuje veľmi príjemnú prezentáciu. Prezentácia obsahuje veľa pozitívnych informácii, všetci ktorý prezentovali školu boli príjemný a zhovorčiví. Študent odchádza spokojní že si vybral poctivú a prestížnu vysokú školu. Usilovne sa pripravuje na príjmačky. Iné školy sa mu už zdajú neadekvátne. Študent totiž túži po štúdiu ekonómie, chce pochopiť ako funguje celý systém a dúfa že nemenovaná škola mu k tomu pomôže. Samozrejme je tu šuškanda, klebety že prestížna škola už nie je taká prestížna že jej sláva už opadla že profesionalita už nie je samozrejmosťou. Študent si ale pomyslí že to nemôžu byť ľudia z ktorý sa do toho vyznajú. Veď sa prezentovali tak príjemne. Klebety musia byť klamlivé. Príjmačky prejdú a škola rozpošle listy. Študent dostane list s pozitívnou odpoveďou. Šťastný nastupuje na výkon svojich najlepších, pomaturitných prázdnin v živote. Celý zrelaxovaný stále s pozitívnym myslením a plný elánu prichádza na zápis.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Áno trvá 6 hodín kým dostane index a doňho pečiatku, ale veď chudáci úradníci, nemôžu za to. Majú nával. Zanedlho študent prichádza na prvé prednášky. Áno sú dlhé a učitelia hovoria monotónne, mnohý pôsobia akoby učili na pomocnej škole, väčšina nevie prednášať bez svojich poznámok, ale veď toho majú veľa. Chudáci. Chudáci ctený profesori. Prejde prvý semester. Študent začína strácať elán, začína strácať entuziazmus s ktorým začínal. Po pár prednáškach zistil že ctený profesori nie sú už taký múdry aký boli keď ich pán prezident menoval. Dokonca študent zistil že to mnohokrát nie sú ani profesori. Samozrejme sú prísny, to študent akceptoval, disciplína musí byť. Slovičkárenie sa študentovi ale nezdalo adekvátne. Na skúškach a zápočtoch študentovým pedagógom nestačil vlastný opis deja, alebo výťah podstaty poučky alebo zákona. Chceli doslovnú citáciu. Nemali záujem na tom aby danú problematiku študent pochopil, chceli len bifľovanie. Tam nastalo prvé zakolísanie viery študenta v školu ktorú si vybral, keď mu na zápočte neuznávajú odpovede indetické so správnymi, vyhodnotenými ako chyba iba s vysvetlením „ešte sa uvidíme“.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď si vypočul vyhrážky a opisy toho ako sa mnohý pedagógovia tešia na vyhodenie študentov, ako si to užívajú. Opisy toho ako sú študenti len obťažujúcim faktorom ich pedagógov. Študent ale veril, dúfal že sa to zmení k lepšiemu. Študent stále veril, študent stále sníval. čakal na prevrat, na zmenu prístupu zo strany pedagógov, na zmenu štýlu výučby, na zlepšenie. A zmena prišla. Bohužiaľ nie k lepšiemu. Po prvom semestri prišiel druhý a študent znovu nastúpil do školy s trochu obnoveným elánom. Výuka bola ale stále zlá, stále bola nedostačujúca. Hrôzy a teror z predchádzajúceho semestra sa opakovali, dokonca sa znásobili. Študenti zažívali poníženie a strápňovanie na cvičeniach a prednáškach. Nemohli ale odporovať lebo ten kto sa postavil proti nim, ctením pedagógom, bol pod drobnohľadom a vyhodenie hrozilo v ktorúkoľvek chvíľu. Študent ale stále mal kúsok viery. Poslednou zdrvujúcou ranou bolo štvornásobné opakovanie skúšky, kvôli spočiatku neznámym dôvodom. Na poslednom opakovaní vyšlo najavo že pedagóg požaduje od študenta súkromné preskúšanie v kabinete, kde by nešlo len o vedomosti. Študent zdrvený obťažovaním pedagóga skúšku kvôli nezáujmu o pedagóga a jeho návrhy, nespravil.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A tu sa príbeh končí a náš študent je zničený a deprimovaný úrovňou a spôsobom vzdelávanie na bývalej prestížnej škole. Pociťuje odpor a znechutenie. Jeho predstava bola zničená pod neustálim nátlakom zverstiev a ponižovania zo strany od ktorej by to nečakal. A teraz študent tiež šíri klebety a podporuje šuškandu a dúfa že nie všetci budú taký dôverčivý ako on.

Kam sa podeli jeho sny? Zobrali mu ho tí čo mu ich mali tvoriť. Kam sa podel jeho zápal? Uhasili ho tí čo ho mali podporiť.

Je humánne takto zničiť študenta? Jeho predstavy? A zmariť jeho snahu o vzdelanie? Je normálne že inštitúcia s takýmito zamestnancami (česť výnimkám) vôbec existuje a že náš školský systém ju toleruje? Pýtam sa teda, kam sme sa to dostali?

Miroslav Sedláček

Miroslav Sedláček

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som jednoduchý človek ktorý vyjadruje svoje nie vždy jednoduché názory. Zoznam autorových rubrík:  Mafia The StoryVodná fajkaEkonomická UniverzitaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu